Soňa Tamaškovičová
Literatúra
Dušan Dušek: Kufor na sny
Literárny druh: epika
Literárny žáner: zbierka poviedok (33)
Literárna forma: próza
V zbierke Kufor na sny nachádzame poviedky všetkého druhu ( Rýchlik; Pes; Opis dňa; Zlodeji...) na rôzne situácie v živote. Spojenie slov „kufor“ a „sen“ môže taktiež evokovať nostalgiu za niečím, čo sa už stalo minulosťou. Aj sám autor sa vyjadril, že píše preto, lebo mu je smutno. Z jeho poviedok dedukujeme, že mu je smutno za detstvom a obdobím mladosti, za priateľmi, za rodinným životom ale aj jeho láskami.
Poviedky sú krátke, nenadväzujú na seba, preto tam nie je priestor pre vyplnenie napäťového oblúka. Do centra diania sa tak namiesto postavy a deja dostáva jazyk, ktorým je dielo písané.
Poviedky spája jeho originálny náhľad na bežné situácie, fantázia a humor. Istým spoločným znakom, ktorý nájdeme takmer vo všetkých poviedkach je schopnosť autora nachádzať zázračnosť, niečo výnimočné v každodenných situáciách.
Dušek sa snaží písať zábavnejšou formou, používať slang a istú formu humoru.
Hlavnou postavou sa stáva jazyk, ktorý vystupuje do popredia pred dej a postavy. Dokáže zachytiť každodennosť ako zázračnosť. Vo svojich poviedkach opisuje napríklad obyčajnú osobnú hygienu, dokonca vlastníctvo psa je povýšené na poviedku. V poviedke Rýchlik opisuje starého muža, ktorý pracuje na stanici a stretáva sám seba z detstva a z mladosti. Jednotlivé poviedky v Kufri sú rozdielne, mnohotvárne, farebné. Majú však aj veľa spoločného.
Príbehy sú väčšinou z bežného života, ale Dušek hľadá originalitu práve vo všedných veciach. Sú zdanlivo jednoduché, krátke, znejú prirodzene a spontánne, pričom dôraz sa kladie na detaily. Niektoré vyjadrujú spomienky, iné sú výtvorom spisovateľovej fantázie.
V niektorých Dušekovych poviedkach sa nachádzajú prvky erotiky. Jej prítomnosť má svoju funkčnosť, pretože je prirodzenou súčasťou ľudského života a Dušek ju použil s cieľom oživiť - spestriť svoje príbehy. Erotika v poviedkach je prirodzená, úprimná, hravá, súvisí s ľudskou intimitou a spája sa s mladosťou a túžbou.
Poviedka TAKTIKA
je obrazom jedného nedeľného futbalového zápasu. Netradičná je forma – celú poviedku tvorí jedno dlhé zložené súvetie s expresívnou slovnou zásobou, bez zápisu priamej reči, s vnútorným monológom rozprávača Autor vystihol atmosféru, zachytil pocity fanúšikov. Poviedka je napísaná formou PRÚDU VEDOMIA. Jeho podstatou je zachytenie myšlienok v okamihu ich zrodu na princípe asociácií.
Poviedka PES
Ide o nesujetovú miniatúrnu poviedku, kde hlavná postava je sused rozprávača a jeho pes Ukulele. Rozprávač je rovnako ako aj v iných Dušekových poviedkach v prvej osobe singuláru -čiže ide o ja-rozprávanie.
Jazykový štýl -vtipná štylizácia s nečakanými zvratmi.Poviedka Mapka neznámeho pobrežia
Hlavná postava Piťo je plavčíkom na malom kúpalisku, ale vo svojom sne a predstavách by mal motorový čln, preháňal by sa po mori, plával by medzi medúzami, chobotnicami a murénami, nosil by bielu šiltovku s nápisom Baywatch a bol by zaľúbený do krásnej basketbalistky Nadiny, ktorá odolávala jeho túžbe. Predstavovl si ich oboch na mori na motorovom člne a celý deň presníval. Na konci dňa si ju v predstavách privolával, zjavila sa mu za plotom, v ľahkých letných šatách, ale v tom: No vzápätí zbadal malú kôpku šiat, vlastne iba detské trenírky a tričko, pri nich šnurovacie tenisky, veľkosť číslo tri alebo štyri, uložené veľmi starostlivo pri kríku, spolu s malým chlebníkom, presne takú kôpku, bez akej sa nedá odísť z nijakej plavárne na svete.
POPULÁRNA PIESEŇ
slovenská populárna pieseň sa zrodila v 30. rokoch 20. storočia a natrvalo ovládla scénu tzv. ľahkej hudby (ako protiklad k tzv. vážnej, opernej a symfonickej hudbe).
1946 - Nečakaj ma už nikdy – jedna z prvých populárnych piesní, ktorá sa stala hitom
Poppoézia
- takto sa označujú texty populárnych piesní.
- Najvýznamnejšími slovenskými textármi sú Kamil Peteraj (písal napr. pre Hammela, Žbirku, Gombitovú) a Boris Filan (známe sú najmä jeho texty pre skupinu Elán), obaja v začiatkoch spolupracovali so skupinou Prúdy.
- Peteraj vydal svoje texty vo výberoch Texty, Bosá láska, Pop texty.
- Filan vydal svoje texty knižne pod názvom Túlavý psík.
- Ako autor poppoézie sa prezentoval i Milan Lasica (písal napr. pre Petra Lipu).
- Z básnikov sú ako autori poptextov úspešní napríklad Daniel Hevier a Jozef Urban.
- Daniel Hevier: Team a Pavol Habera (Reklama na ticho, Láska, necestuj tým vlakom, Severanka, Držím ti miesto), I.M.T. Smile (Ľudia nie sú zlí), Jana Kirschner (Líška), Pavol Habera & Karel Gott & Peter Dvorský (Svet lásku má), SuperStar (Kým vieš snívať).
- Jozef Urban sa do povedomia čitateľov a poslucháčov dostal práve cez reflexívne piesňové texty o láske
- ako 21-ročný vydal zbierku Malý zúrivý Robinson (dostal cenu I. Krasku) - originalita básnického vnímania sveta, jednoduchý poptextový štýl, „rebelantstvo bez príčiny“
- Jeho posledným úspešným textom pre Joža Ráža bol text Voda, čo ma drží nad vodou.
Zrod piesne Voda, čo ma drží nad vodou má príbeh hrobiek faraónov. Urban napíše text a o chvíľu tragicky zahynie. Ráž to naspieva na prvýkrát a o pár dní havaruje.
Žena je niečo prapodstatné – voda, ktorá drží mužov nad vodou. Žena bola akosi prirodzene stvorená na to, aby krotila muža, aby porozumením dávala pocit istoty v jeho roztrasenom svete. K žene sa vraciame – slabí, zronení. Môžeš zabudnúť, stačí, kým tu si, iba ďalej buď, nič viac nemusíš. V týchto riadkoch piesne je ukrytá celá filozofia skutočnej lásky – dáva nám zmysel už tým, že je, aj keď už nepatrí nám.
Pieseň Voda, čo ma drží nad vodou je z filmu Fontána pre Zuzanu, ktorého dej sa odohráva v Afrike. Tam je voda vzácnejšia ako čokoľvek iné. Africké motívy putovania k prameňu, hviezdnatého neba i krásny obraz znášania vecí ako vodopádu sa v skladbe stávajú univerzálnym posolstvom o opore, láske a obetavosti.
28. Slovenská stredoveká literatúra
(500 – 1500)
Veľkomoravské obdobie (800 – 1000)
Vieru na Veľkej Morave spočiatku šírili franskí kňazi. Veľkomoravskí vládcovia (Mojmír, Rastislav) bojovali proti vplyvu Východofranskej ríše, Rastislav sa preto rozhodol pozvať kňazov z inej oblasti. Obrátil sa na byzantského panovníka Michala III., ktorý mu poslal bratov Konštantína a Metoda. Pred príchodom na naše územie Konštantín zostavil prvé slovanské písmo – hlaholiku. Spolu s bratom vytvorili aj prvý slovanský bohoslužobný jazyk – staroslovienčinu.
Franskí kňazi ich obvinili z bohorúhačstva, preto museli ísť do Ríma k pápežovi. Pápež slovanskú bohoslužbu schválil. Chorý Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a krátko potom umrel. Na Veľkej Morave sa medzitým dostal k moci Svätopluk, ktorý nebol staroslovienskej bohoslužbe naklonený. Metod musel staroslovienčinu obhajovať ešte raz, znovu bol úspešný. Napriek tomu po jeho smrti (885) Svätopluk všetkých jeho žiakov z ríše vyhnal a pápež starosloviensku bohoslužbu zakázal. Metodovi žiaci sa rozutekali do ostatných slovanských krajín, najmä do Bulharska. Zjednodušili hlaholiku a vytvorili nové písmo, nazvali ho cyrilika.
Literárna tvorba na Veľkej Morave sa delí na prekladovú a pôvodnú.
Z pôvodnej tvorby sú najvýznamnejšie diela Proglas a Moravsko-panónske legendy (tvoria ich Život Konštantína a Život Metoda).
Proglas (Predslov k svätému evanjeliu)
Proglas je najstaršia známa slovanská báseň, jej autorom je Konštantín. Má 110 veršov, je napísaná na vysokej literárnej úrovni, využíva množstvo obrazov a rečníckych figúr. Základným myšlienkovým odkazom textu je oslava Božieho slova, ale aj všeobecne knižnej vzdelanosti, pretože bez písma a kníh nemožno podľa autora plnohodnotne spoznávať Boha a bez poznania Boha človek nemôže byť v živote šťastný.
Moravsko-panónske legendy
Nejde o tradičné legendy, pretože obsahujú množstvo hodnoverných historických údajov a len málo tradičných legendických prvkov. Skladajú sa z diela Život sv. Konštantína - autorom je Kliment, a z diela Život sv. Metoda, ktorého autorom je pravdepodobne Gorazd.
Rozsiahlejší, umeleckejší a bližší legendickému žánru je Život sv. Konštantína. Opisuje Konštantínovo detstvo a mladosť, zdôrazňuje najmä Konštantínovu múdrosť a vzdelanosť. Opisuje aj výnimočné Konštantínove činy, ktoré vykonal ešte pred príchodom na Veľkú Moravu. Dielo je napísané vysokým rečníckym štýlom. Medzi najzaujímavejšie pasáže patrí Konštantínova obhajoba staroslovienskej bohoslužby v rozhovore s tzv. trojjazyčníkmi - tými, ktorí tvrdili, že bohoslužbu možno vykonávať len v hebrejskom, gréckom a latinskom jazyku.
Život sv. Metoda je kratší, vecnejší, epickejší, Metodovej mladosti sa takmer nevenuje, sústreďuje sa na jeho činnosť na Veľkej Morave.
Svetozár Hurban-Vajanský
je predstaviteľom prvej vlny slovenského realizmu (druhá polovica 19. stor. – začiatok 20. stor.), písal poéziu a prózu.
Báseň Slovenčina zo zbierky Verše obsahuje jeho vyznanie materinskému jazyku:
„Ja v hybkú stancu, ako v nový šat,
chcem obliecť slovenčiny milé zvuky!“
Ďalšie verše vyjadrujú básnikov nesúhlas s odnárodňovaním:
„...ju sácal každý lokaj v temný kút,“
a zotročovaním Slovákov:
„Náš údel robota a rabské muky.“
Vo svojich veršoch tlmočil aj vieru v záchranu svojho utláčaného národa:
„No dosť už! Ona ako lazar vstala,
boh sám ju vzkriesil, ako zrno z hrúd –
nás čaká žitia jar – a spása verný ľud!“
Báseň má formu stance (veršová forma so striedavým alebo združeným rýmom). Obsahovo hovoríme o spoločenskej lyrike, autor rieši tematiku národného útlaku.
IDEA: autor chcel vyzdvihnúť slovenský národ a jazyk.
Autor vyzdvihol skromnosť, pracovitosť utláčaného slovenského národa („náš údel robota a rabské muky“ – pracovitosť a útlak /rab = otrok/). „Mäkké a jemné rytmy našej reči“ = krása slovenského jazyka, vrúcny vzťah autora k jazyku.
„Keď iné hlaholili, ona spala“ – slovenský jazyk má krátku históriu, musí znášať útlak zo strany vládnucich vrstiev. Odsudzuje povýšenosť vládnucich vrstiev a odrodilcov.
Obracia sa na ľud, nositeľa jazyka, ku ktorému má vrúcny vzťah.
„Ja v hybkú stancu ako v nový šat, a
chcem obliecť slovenčiny milé zvuky! b
Ó, nerob, nerob! Volá umný brat, a
kvet nevynútiš tam, kde nie sú puky. b - striedavý rým
Náš údel robota a rabské muky, b
nám nepristane verša pyšný tón, c
strún zlatých nech sa netýkajú ruky, b
veď nám už smutno hučí smrtný zvon – c
nás čaká chladný hrob a posmech napokon.“ b
Umelecké prostriedky:
verša pyšný tón – genitívna metafora
hučí smrtný zvon – personifikácia
chcem obliecť slovenčiny milé zvuky – metafora
Ó nerob, nerob! – básnické zvolanie
umný brat – epiteton
nám nepristane verša pyšný tón – inverzia (nezvyčajný slovosled)
Peter Jilemnický: O dvoch bratoch
DEJ: Príbeh novely sa odohráva v chudobnej dedine na Kysuciach, kde žije rodina Haviarovcov: rodičia a syn Vendel s tehotnou manželkou Terezou a dcérou Bertinou. Za nimi v čase hospodárskej krízy prichádza syn Jozef s rodinou. Vendel a jeho žena v obave o majetok sa nakoniec k nim správajú ako k cudzím, sú škriepni, lakomí a egoistickí. Novela končí vyvrcholením sporov medzi bratmi. Jozef prichytí Vendela, ako chce podpáliť chalupu, aby získal peniaze z poistky, ktorú platí. V obave, že ho Jozef prezradí, Vendel sa pokúsi brata zabiť sekerou. Jozef to nikomu nepovie, ale rozhodne sa, že je čas vrátiť sa do mesta. Na druhý deň napriek protestom starých Haviarovcov Jozef s rodinou odchádza. A hoci nevedia, čo ich v meste čaká, sú šťastní a tešia sa na priateľov Mackovcov, starší manželský pár. U nich môžu bývať a pomáhať si navzájom.
Milan Rúfus: ZVONY DETSTVA
Zamýšľa sa nad detstvom a nad prechodom do reálneho života. Detstvo je stelesnením ideálov, bezstarostné obdobie. Končí toto obdobie a človek zisťuje, aký je svet a čomu musí odolávať. Dvere tajomstva symbolizujú neznámo, deti nevedia, čo ich v živote čaká. Svet dospelých je jedným veľkým tajomstvom. Už nikdy sa nebudú môcť vrátiť do detstva. Už nikdy nebudú bezstarostné. Istota a nevinnosť sa vytrácajú zo života, deti sa prispôsobujú dospelým. Musia prijať zodpovednosť za seba a za iných, musia zužitkovať všetko to, čo sa v detstve naučili. Potom zobrazuje človeka v dospelosti, mení sa pod vplyvom spoločnosti. Vzdáva sa čistoty, stáva sa pokrytcom pri dosahovaní svojich cieľov. Nevinná duša v nás postupne zomiera. Psíkmi sú dospelí ľudia, ktorí sú plní beznádeje, zúfalstva. Chcú sa vrátiť do detstva, nie je to reálne. Oči stále na kľučke - je to neustála túžba sprítomniť si niečo krásne, spomienky, čo ostali z detstva. Názov symbolizuje túžbu vrátiť sa do detstva a stavia detstvo do kontrastu s drsnou realitou súčasnosti. Autor chce varovať ľudstvo, že morálne upadá.
Miroslav Válek: SLNKO
Autor v básni zachytí trápenie chlapca – veľmi miluje dievča, ktoré o neho nemá záujem.Báseň začína lyrickým opisom leta. Pri opise použil personifikáciu, vytvára dejový opis.Nadrealisticky spojí dve veci, ktoré sa nedajú spojiť (Tak sa zľakla, až sa zotmelo).Chlapec dievčaťu povie vyznanie.Dievčina je krásna, každému sa páči, chlapec zostane sám.P. Országh-Hviezdoslav: A národ oboril sa na národpoukázal na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty, ľudstvo sa samo ničípýta sa, kto zapríčinil tento úpadokprichádza k záveru, že to bol egoizmus národovostro kritizuje spoločnosť, vzdelanosť aj náboženstvo, lebo nezabránili vojne:„Vzdelanstvo – cha–cha–cha! – jak ľudožrút!...“
„Kresťanstvo tvoje - lož je, faloš, mam.“
vyjadruje túžbu po mieri a vieru v lepšiu spoločnosťIvan Krasko: ŽivotVyjadruje tu svoj aktívny postoj k životu - chce s ním bojovať. Už sa nebojí života, chce podstúpiť všetko, aby prekonal životné prekážky. Vynakladá všetko úsilie, len aby mohol pomôcť národu.